Prieskum pomocou dotazníka

Dotazníkový prieskum bol realizovaný na dvoch skupinách ľudí. Prvý dotazník vypĺňali učitelia stredných a základných škôl. Pomocou neho som zisťovala súčasný stav vyučovania rekurzie na stredných a základných školách. Druhý dotazník vypĺňali študenti prírodovedeckej fakulty odboru XI. Týmto dotazníkom som zisťovala názor študentov na rekurziu a na vytvorený interaktívny učebný text.

Dotazník1 sa týka výučby troch tém z programovania a to rekurzie, backtrackingu a smerníkov. Dotazník je neanonymný a obsahuje štrnásť otázok, otvoreného, uzavretého a polouzavretého charakteru, bol zameraný na učiteľov informatiky stredných a základných škôl. Okrem otázok, obsahuje položky, ktoré súvisia s charakteristikou školy, t.j. názov školy, meno osoby, ktorá dotazník vypĺňala a jej emailovú adresu. Prvá otázka je charakteristika školy, o aký typ školy ide a druhá je či sa učí na danej škole programovanie. Ak nie, tak ostatné otázky nie je vidieť, ak áno tak sa objavia ďalšie otázky. V ďalších otázkach zisťujem, aké učebnice používajú pri výučbe programovania, v ktorých ročníkoch sa učí programovanie a v akom programovacom prostredí, koľko je hodinová dotácia na programovanie a koľko z toho sa venuje rekurzii, backtrackingu a smerníkom, ak tieto témy vyučujú. Ďalej zisťujem, či sú témy ako rekurzia, backtracking a smerníky súčasťou maturitných otázok, aké metódy výkladu uplatňujú vyučujúci pri preberaní daných tém a či sa škola zúčastňuje na súťažiach z programovania.

Dotazník som, na odporúčanie školiteľa, poslala do dvoch diskusných skupín (didinfo, speváci) a na stretnutí Klubu učiteľov informatiky som požiadala zúčastnených, aby ho vyplnili. Aj napriek mojej snahe sa do prieskumu zapojilo iba 24 škôl.

Po dôkladnej analýze údajov som dospela k záveru, že téme akou je rekurzia sa na stredných školách venuje málo učiteľov. Z celkového počtu škôl, ktoré sa zapojili do prieskumu, sa vyučovaniu programovania venuje len 71% učiteľov a to väčšinou na stredných školách. Pri téme algoritmy a programovanie, najčastejšie je používaná tradičná metóda (výklad a precvičenie) pri podaní učiva (až 45%), po nej nasleduje kombinovaná metóda a najmenej využívaná je projektová metóda. Uprednostňované programovacie prostredia, pri výučbe programovania, sú najmä Imagine (až 26%), za ním nasleduje Pascal a Baltik (17%) a Delphi (11%). Na školách sa priemerne venuje iba 16 hodín programovaniu, za cele štúdium študenta (s výnimkou tried zameraných na programovanie). Vyučovaniu rekurzie sa venuje až 53% zúčastnených, najme na gymnáziách a to priemerne 6 až 12 hodín.

Pri vyhodnocovaní údajov som prišla k niekoľkým zisteniam.

• Keďže rekurzia, ako téma programovania, nie je uvedená v štandardoch ani učebných osnovách, je na učiteľovi či ju bude učiť alebo nie. Ak sa rozhodnú ju učiť, tak by ju mali zaradiť do študijných plánov, čo je v niektorých prípadoch veľmi ťažké priam nemožné. Z toho dôvodu, že povinné témy sú často obsahovo rozsiahle a po ich prebraní neostáva priestor na voliteľné témy.
• Ďalším z problémov pri vyučovaní rekurzie je forma jej podania. Z pozorovaní študentov viem, že rekurzia je jedna z najnáročnejších tém programovania a na jej vysvetlenie nestačí tradičná metóda výkladu. Mnoho študentov má teoretické znalosti o tom, čo je to rekurzia, no nevedia ich prakticky využiť. Nemajú skúsenosti s používaním algoritmov a nerozumejú im.
• Záverom je, že školy, ktoré sa venujú programovaniu viac ako ostatné, sa častejšie zapájajú do rôznych súťaží z programovania. Myslím, že je to dobrá motivácia pre žiakov, prečo sa učiť programovať, ale aj ako uplatniť ich vedomosti.

Podľa môjho názoru by sa výučba rekurzie mala pridať do učebných osnov gymnázií a stredných škôl alebo ju úplne vypustiť. Pri jej zaradení do učebných osnov by absolventi týchto škôl preberali rekurziu a vyučujúci na vysokých školách by ich vedomosti mohli ďalej rozvíjať. V opačnom prípade by sa táto téma nepreberala a na vysokých školách by sa jej venovali od začiatku a podrobne. Študent by mal dostatok času na pochopenie a precvičenie tohto učiva. Z toho ale vyplýva, že rekurzia by nemala byť medzi otázkami v MONITORE, ktorý absolvujú maturanti z informatiky.

Dotazník2 je zameraný na zmapovanie názorov študentov na tému rekurzia. V dotazníku sa študenti mohli vyjadriť aj k vytvorenému učebnému textu.

Prieskum stavu sa uskutočnil na cvičení z didaktiky informatiky 4. ročníka odboru XI u RNDr. Šnajdera. Z jednotlivých odpovedí študentov vyplýva, že téma rekurzia je pre nich náročná (až 77% odpovedajúcich). Táto téma pre študentov nie je zaujímavá a myslia si, že nemajú dostatočné vedomosti v tejto oblasti (až 78%). Veľa študentov si myslí, že vytvorený učebný text je zrozumiteľný, prehľadný a využiteľný v praxi (až 77% odpovedajúcich).