PALMA junior
Úloha o počte úloh PALMA junior

Autorské riešenie
[stiahni]

Súťaž PALMA junior pozostáva každý rok z troch priebežných kôl so štyrmi úlohami (zo šiestich zverejnených) a jedného finálového kola, kde sa riešia tri úlohy (zo štyroch, v prvom ročníku len z troch). Ak však berieme do úvahy aj cvičné úlohy pred priebežným kolom, tak výsledný počet úloh za jeden rok dostaneme vynásobením 3*(4+5). Toto číslo je ešte potrebné vynásobiť počtom rokov, v ktorých súťažiaci súťažil. Ak sa ale súťažiaci prebojoval aj do finálového kola, tak navyše každý rok ešte riešil ďalšie 3 súťažné a 5 cvičných úloh (3+5). Túto hodnotu násobíme počtom finálových rokov načítaných cez vstupný parameter procedúry. Výsledné dve hodnoty už stačilo len spočítať.

Výsledná procedúra pre ľubovoľného súťažiaceho môže vyzerať nasledovne:

Úloha však ponúkala aj iné riešenia. Napríklad je možné rozdeliť výpočet na roky, v ktorých bol súťažiaci finalistom a v ktorých nefinalistom. Potom pri určovaní výsledku vypočítame počet rokov, v ktorých súťažiaci nebol finalistom výrazom :pocetRokov - :pocetFinale.

Výsledná procedúra potom môže vyzerať nasledovne:

Vaše zaujímavé riešenia:

Úlohu riešilo 29 tímov, väčšinou úspešne, aj keď riešenia boli rôznorodé. Možno si niekto mohol všimnúť, že kým v posledných ročníkoch sa vo finále riešia tri zo štyroch úloh, tak v prvom ročníku boli zadané len tri úlohy. Ale riešili sa všetky tri. V diskusii pred súťažou ani vo Vašich riešeniach sa neobjavil takýto postreh alebo otázka na túto odlišnosť. Vaše riešenia pozostávali z jednej procedúry. Komentáre ste zakomponovali buď priamo do tela procedúry alebo na pracovnú plochu cez textové pole. Objavilo sa aj jedno riešenie, ktoré využívalo textové polia a tlačidlo na výpočet, čo vyzeralo esteticky pekne, ale bohužiaľ výpočet nebol správny, keďže riešiteľ si neuvedomil, že niektoré hodnoty o súťaži PALMA junior bolo potrebné vyhľadať na internete.

Úlohu ste riešili nielen rozdelením na počet finálových a nefinálových rokov, ale objavili sa aj ďalšie zaujímavé riešenia, ktoré využívali rozdelenie na počet cvičných a počet súťažných úloh za rok:

Najčastejšie chyby:

• chýbajúce zdôvodnenie získaných hodnôt a výpočtu,
• príliš veľa vstupných parametrov procedúry, napr. aj pre cvičné úlohy, ktorých počet bol v zadaní,
• parametre procedúry boli nevhodne a neprehľadne pomenované,
• v procedúre ste použili hodnoty 36 alebo 27 bez vysvetlenia, ako ste sa k nim dopracovali.